Vrstva novodobých otrokárov sa delí na dve skupiny, zahraničných, to sú tí zlí a domácich, tí sú dobrí. Tých dobrých, teda našich možno poznať podľa toho, že ich kabát je z vnútornej strany červený. Hovorí sa ale, že za svoj úspech „nemôžu" len využili kontakty zo starého režimu. Inde by sa im hovorilo aj bývalí eštebáci. Takýto otrokári sú veľmi dôležitý pre novodobého vládcu (tiež má červené futro kabátu), ktorý potrebuje byť raz za 4 roky zvolený. Prispievajú mu chechtákmi na volebnú kampaň. Na rozdiel od niekdajších otrokárov sú ale pomerne drzí, lebo si dovolia držať novodobého vládcu aj za gule.
Otroci kedysi ťažko pracovali. Niektorí u nás ťažko nepracujú, nepracujú vôbec. Čo z nich robí neslobodnými, je ich závislosť na milodaroch. Potom je tu skupina pracujúcich otrokov, zvyčajne pracujú v plechovej búdke väčších či menších rozmerov. Títo sú pre novodobého vládcu taktiež dôležití, poskytujú hlasy. Je ľahké si ich kúpiť, stačia im milodary. Pracujúcim môžete aj brať, stačí, akim občas niečo pohodíte.
Potom je tu tá problémová vrstva, takzvaná stredná. Je to vrstva ľudí, ktorá sa snaží uživiť sama, viac dáva ako od vládcu dostáva. Cíti sa nezávislá a preto si dovolí mať svoj vlastný názor. Keby som mal z vnútornej strany červený kabát a moc v rukách, táto vrstva by sa mi asi zdala nepohodlnou. Jeden vládca s červeným futrom sa rozhodol uskutočniť nasledovný plán.
Nepohodlnej strednej vrstve zvýšiť dane. Tieto peniaze dá otrokárom. Moderne sa tomu hovorí investičný stimul na zachovanie výroby. Vládca je veľmi prefíkaný. Dokáže zdražieť aj plateniedaní. V jeho krajine mohli niekedy podávať daňové priznania elektronicky a zadarmo. Kto by tým počítačom veril? Nech si za to zaplatia, ak chcú platiť dane! Alebo pekne vypíšu papier. Zase raz panovník získal vlastnou hlavou peniaze pre stranu.
V tejto krajine sa raz začali stavať diaľnice a to za cenu ako vo vyspelých krajinách. To si vládca nemôže dovoliť. Dobrí otrokári - ako napríklad Bystrozraký a Cibuľa majú firmy, kde zamestnávajú veľa otrokov. Sú to tí dobrí, naši otrokári, ale občas robia vládcovi zle, držia ho za gule. Preto sa rozhodol vládca, že sa budú stavať draho i poveril korunného princa. Ten mal veľké šťastie, že spadol jeden most a mohol sa hneď na druhý deň radovať, že je to preto, že bol lacný.
Okrem strednej vrstvy, je tu ešte jedna nepohodlná vrstva a to mladí ľudia. Zbytočne sa pýtajú na budúcnosť a chcú byť nezávislí na vládcovi. Mladí ľudia musia v tejto krajine pracovať popri škole, abysi po jej skončení našli prácu. Ak by niekto chcel mladých ľudí zotročovať (tí sú najmenej náchylný k červenej farbe), mal by urobiť všetko pre to aby mali popri škole čo najmenej príležitostí. Preto vládca poveril Richtára (Richtár nemá študentov aj tak rád, vie, že titul sa dá získať všelijako, nielen štúdiom), aby ich potrestal. Aj ten urobil čo sa dalo, popri štúdiu ich bude pracovať čo najmenej.
Absolvent vysokej školy, primerane dlho zárobkovo nečinný je už vhodný kandidát na milodar. Preto vzniká program na podporu absolventov - ideálne zamestnať ich ako kamionistov (v tejto krajine budú mať kamionisti vysokú školu, predpokladá sa bezpečnostný manažment) a podobne. Dôležité je, aby ich zamestnal dobrý otrokár. Len takto môže systém dobre fungovať.
Máte dosť? Aj ja. Ak nad Tatrou hromy divo biť nezačnú, obávam sa, že Slováci neožijú.